Šikana v škole? Neignorujte ju!
Deti dokážu byť k sebe až neuveriteľne zlé a podlé. Ak sa však terčom ich vysmievania stane práve vaše dieťa, je dôležité, aby ste ho v tom nenechali samotné! Čo robiť, ak je vaše dieťa v škole šikanované?
Obyčajné podpichovanie?
Detská zloba môže mať negatívne účinky na sebavedomie vášho dieťaťa, a to najmä vtedy, ak nie je schopné samo pochopiť, prečo sa to deje práve jemu. Či už ide o „nevinné“ podpichovanie sa alebo nepríjemné a ostré osočovanie – to všetko je možné klasifikovať ako šikanu, a tá by nemala byť nikdy tolerovaná! Ako teda môžete dieťaťu pomôcť, keď nie ste zrovna s ním? Čítajte ďalej a dozviete sa viac!
Dôležitá je vaša láska a podpora
Ak sa k vášmu dieťaťu správa iné podlo a nepekne, vaše dieťa nebude zo začiatku schopné pochopiť, o čo ide. Bude mať z celej situácie zmiešané pocity, bude sa cítiť zahanbene, možno nahnevane či frustrovane. Preto je vašou úlohou v prvom rade vypočuť si jeho trápenia. Nechajte svoje dieťa hovoriť o tom, kto ho v škole šikanuje, prečo asi a čo si o tom celom myslí. Dôležité je, aby sa dieťa mohlo doma uvoľniť a takpovediac „vypustiť paru“ skôr, ako sa bude snažiť v škole tento problém riešiť päsťami. Rozhodujúca je tu vaša podpora a láska – dávajte svojmu dieťaťu najavo, že vám na ňom záleží, že ho máte radi a utvrďte ho v tom, že ste tu vždy pre neho. Rozhodne nechoďte do školy a nesnažte sa „riešiť“ veci za vášho syna či dcéru – tým im nepomôžete! Snažte sa dieťaťu vysvetliť, že veci, ktoré sa mu dejú nemusia vždy súvisieť priamo s ním. Podporujte ho, aby miesto vyhýbania sa problému o ňom hovorilo a hľadalo možnosti jeho riešenia. Tým mu najlepšie pomôžete upevniť jeho vlastnú sebadôveru.
Stáť si za svojim – to je základ!
Ak vaše dieťa čelí v škole vysmievaniu či osočovaniu, naučte ho, aby si stálo vždy za svojim a dokázalo sa postaviť spolužiakovi, ktorý ho ponižuje. Umožnite svojmu synovi alebo dcére, aby sami prišli s návrhom, ako sa šikane postaviť tvárou v tvár. Dajte im zopár dobrých príkladov či návrhov, no nechajte ich, nech sa rozhodnú sami. Ak sa vaša dcéra alebo syn rozhodnú pre ktorúkoľvek možnosť, podporte ich v tom – aj to je jedna z možností ako upevňovať ich vieru v seba, vo svoje schopnosti, osobné stanoviská a hodnoty. Nič nie je lepšie, ako keď dieťa vie čo je preň najlepšie a samo vie, ako to aj docieliť.
Ignorácia nie je zbabelosť!
Niektoré deti môžu ťažko znášať akúkoľvek konfrontáciu s problémom, a preto je pre ne lepšie, keď sa naučia „nepriateľa“ a jeho negatívne správanie ignorovať. Ak je vaše dieťa plaché a radšej by sa spolužiakovi vyhlo, poraďte sa s ním o možnostiach. Naučte ho, že je úplne v poriadku, keď na urážky a osočovanie neodpovedá. Utvrďte ho v tom, že odísť od osočovateľa nie je zbabelé, ale odvážne a múdre. Tu je však veľmi dôležité, aby ste si vy aj vaše dieťa uvedomili, že táto cesta môže byť o niečo zložitejšia a oslobodenie sa môže vyžadovať viac času a energie. Nevzdávajte sa však a pevne si stojte za svojim! Určite sa to vyplatí.
Hľadanie spojencov
Vysvetlite svojmu dieťaťu, že ak je šikanované ono, isto je v škole aj niekto iný s rovnakým problémom. Povzbudzujte ho, aby sa rozprával s ostatnými deťmi v škole, aj o tom, koho nemajú radi a kto im ubližuje. Veďte svoje dieťa k tomu, aby sebe podobných podporovalo a pomáhalo im. Je dobré, ak si dieťa osvojí jednu zo základných právd, a to že v jednote je sila! Výbornou motiváciou môžu byť rôzne filmy, v ktorých sa šikanované deti spoja a spoločne postavia svojmu „nepriateľovi“. Aj keby v celej škole bolo len jedno jediné dieťa, ktoré trpí rovnako ako to vaše, stojí to za úsilie!
Ak to nejde po dobrotky…
Ak nefunguje dohováranie ani ignorovanie, nasleduje oficiálna sťažnosť vedeniu školy. Aj napriek tomu, že tá je nepríjemná pre všetky zúčastnené strany, je nutné dieťa oboznámiť aj s touto alternatívou. Dieťa musí vedieť, na koho sa môže obrátiť ak je šikana už neúnosná. Vysvetlite mu, že škola musí byť bezpečným miestom pre každého a ak je čo i len jedno dieťa v ohrození – vedenie školy je povinné zakročiť. Nemusíte dieťa nabádať, aby ohlasovalo každú neželanú aktivitu riaditeľke, ale dobré je aby si našlo učiteľa alebo učiteľku, ktorým dôveruje a s ktorými sa môže kedykoľvek porozprávať. Podstatné je, aby ste nemuseli túto prácu robiť za dieťa – nechajte ho, nech si svoje problémy rieši samo, ale s vašou podporou!
Fotografia: © bigstockphoto
