Zabudnutý národ: Amiši

Je dvadsiate prvé storočie. Viete si aspoň na chvíľku predstaviť žiť ako pred sto rokmi? Asi nie! No na svete stále žije spoločenstvo, ktoré odmieta civilizáciu ako ju poznáme my a dištancuje sa od zbytku sveta.

Ľudia ako my

Toto nábožensko-etnické zoskupenie žije prevažne v Amerike alebo v Kanade. Amiši diametrálne odlišní od bežných ľudí a ich spôsob života sa dá prirovnať k sedliakom žijúcim v devätnástom storočí. Prví Amišskí ľudia prišli do Ameriky už okolo roku 1700 z európskych krajín ako sú Nemecko či Švajčiarsko, kde boli prenasledovaní za svoje odlišné náboženstvo a vieru. Amiši žijú životným štýlom podobným ich predkom. Bývajú v drevených domoch bez elektriky, ktoré si vlastnoručne postavili. Vodu získavajú zo studní pri domoch. Autá, samozrejme, tiež nepoužívajú. Namiesto nich majú vozy ťahané koňmi. Pracujú na svojich poliach, živia sa tým, čo si vypestujú a stavajú si príbytky a stajne.

Amiši nenosia gombíky

Obliekanie členov pôvodne žijúceho spoločenstva sa takisto vymyká modernému štýlu. Muži nosia biele košele s čiernymi vestami alebo čierne saká. Niekedy celý outfit korunujú aj klobúkom. Ženy majú oblečené prísne pôsobiace dlhé šaty v tmavých farbách alebo sukne s bielymi košeľami. Zaujímavé je, že Amiši skoro vôbec nepoužívajú gombíky. Týka sa to najmä žien, ktoré ich vymieňajú za zicherky alebo špendlíky. Tento zvyk pochádza z myšlienky boja proti vojnám a militarizmu. Gombíky sú totiž pre Amišov symbolom uniforiem, ktoré nosili a nosia vojaci.

Život nami dávno zabudnutý

Napriek tomu, že skupina Amišov je silno veriaca, nemajú žiadne kostoly ani cirkevné tradície. Každú nedeľu sa ale stretávajú v niekoho dome, aby sa spoločne pomodlili. Ako tvrdia viera im dáva všetko a vyššie vzdelanie tak považujú za zbytočnosť. Svojim deťom dajú len to najzákladnejšie Všetci študenti sú v jednej triede, kde ich vyučuje jediná učiteľka. Svoje vzdelávanie končia po ôsmych stupňoch, kedy majú deti len trinásť, štrnásť rokov.

Ak sa chcú Amiši zosobášiť, musia si to poriadne dobre premyslieť. Rozvody totiž nie sú povolené. Takže raz, a to na celý život! Ako sa starých čias! Preto zrejme odmietajú aj výdobytky modernej doby. Predpokladajú, že všetko technické je možné nebezpečenstvo pre našu planétu. A majú pravdu. Večery trávia rozprávaním sa, čítaním, štrikovaním alebo tradovaním starých príbehov.

Fotografia: © bigstockphoto